KIDUŠIN: svadobný obrad, ktorý musí byť vykonaný za účasti dvoch nábožensky prijateľných svedkov. Ten, kto obrad vykonáva, sa nazýva mesader kidušin a musí byť skúsený vo všetkých podstatných židovských právnych postupoch, aj keď nemusí nutne byť rabínom. V rannom talmudskom období sa sobáš skladal z dvoch oddelených obradov: zasnúbenie (erusin, kidušin), po ňom nasledovala do roka vlastná svadba (nisuin, chupa). V stredoveku boli obidva tieto obrady spojené a rozšírené o rôzne doplnky (rabínove svadobné kázanie). Druhým používaným názvom židovskej svadby je chupa vekidušin (“svadba a zasnúbenie”). Podľa halachy sa svadby nemôžu konať počas šabatu, na sviatky, počas troch týždňov smútku nad stratou chrámu a na omer. Najobľúbenejšími svadobnými dňami je nedeľa a utorok. Detaily svadobného obradu (chasene) sa líšia od jednej komunity k druhej, ale v podstate dodržiavajú nasledovný postup:
Ženích a nevesta sa v svadobný deň pôstia, pokiaľ nie je práve Roš hašana a pred vlastnou chupou sú jeden od druhého oddelení. V synagóge alebo na mieste konania obradu si ženích oblečie talit alebo kitl (zvyky sa líšia) a nevesta čaká v bielych šatách pod závojom v miestnosti, ktorá je pre ňu určená pred obradom. Svedkovia podpíšu svadobnú zmluvu (ktuba), po nich tak urobí ženích, načo sa odoberie do nevestinej miestnosti, dá jej dolu závoj a potom ho dá znova späť. Tento závojový zvyk je známy ako bedeken di kale. Potom ženícha odvedú na miesto pod chupou, nevesta sa k nemu pripojí a začína svadobný obrad. V tomto bode svadobný pár pozdraví kantor a zbor uvítacou piesňou. Po oslovení ženícha a nevesty rabín alebo iný vykonávateľ obradu prednesie požehnanie nad vínom a predbežné požehnanie sobáša, načo sa svadobný pár napije z prvého pohára. Potom navlečie ženích neveste na pravý ukazovák prsteň (taba at) a opakuje v hebrejčine formulu, ktorú mu predčítava vykonávateľ obradu. Následne prečíta ten, kto ob rad vykonáva alebo iný rabín, nahlas ktubu, ktorá tvorí predel medzi dvoma časťami obradu. Na záver formálnej časti obradu prednesie vykonávateľ sedem svadobných požehnaní (ševa brachot), z ktorého prvé je požehnanie nad vínom a svadobný pár sa napije aj z druhého pohára. Nakoniec ženích pravou nohou rozdrví pohár ako symbol smútku nad stratou Chrámu. Po obrade sú ženích a nevesta v niektorej miestnosti na krátku chvíľu oddelení od všetkých ostatných. Toto odlúčenie, potvrdené svedkami, je považované za znak manželského spojenia (jichud). Príbuzní a priatelia po obrade často hádžu na svadobný pár ryžu, oriešky alebo bonbóny. Pri svadobnej hostine predchádza odriekanie požehnania po jedle zvláštne úvodné formule (devai haser), pokiaľ je prítomný minjan a na jeho konci sa opakujú ševa brachot (7 svadobných požehnaní).

Chupa - svadobný baldachýn, pod ktorým sú pri svadobnom obrade spojení ženích a nevesta
Rabín - vyškolená osoba poverená náboženským vedením židovskej komunity alebo synagógy
Halacha - židovský zákon
Synagóga - miesto židovských modlitieb, samostatná budova, ktorá je majetkom obce
Šabat - nariadený deň odpočinku. Deň vyhradený bohoslužbe a prerušeniu práce.
Začína začiatkom súmraku piatkového večera a končí po súmraku sobotného večera.
Omer - 7 týždňov medzi sviatkom Pesach a Šavuot
Talit - modlitebný plášť, ktorý sa nosí pri modlitbách
Kitl - biele rúcho, ktoré nosia všetci muži v deň zmierenia a ženích v deň svadby
Ktuba - svadobná zmluva podpísaná dvoma svedkami
Minjan - doslovne počet (minimum desať dospelých mužov na konanie verejnej pobožnosti)
Šalom - mier, pokoj, pohoda, ideálny stav, pozdrav