Predvečer svadby

Svadobný predvečer je predelom medzi nastávajúcim a definitívnym koncom starého dobrého života a vstupom do nového a neznámeho. Je to doba vzrušení, očakávaní a - pre niekoho - čistej hrôzy!
Najbežnejšia tradícia na západe je pánska jazda, pri ktorej sa ženích a jeho priatelia obvykle takmer kúpu v alkohole. Kamaráti sa pokúšajú odhovoriť ženícha od sobáša. Povera hovorí, že hluk je v predvečer svadby nutný, pretože ide o mimoriadne nebezpečnú prechodnú dobu a zlí duchovia musia byť zastrašení a odohnaní, čo je znamenitý dôvod na spev, rozbíjanie pohárov a riadu. Toto všetko sa aj väčšinou deje.
Niekde je predvečer svadby časom pre rituálne umývanie nevesty a ženícha, najmä ich nôh. Tak vykročia do nového života čerstvým krokom.

Svadobné dary

Láska v chalúpke je termín, ktorým sa v Anglicku označuje sobáš z lásky bez dostatočných prostriedkov na existenciu - čo je síce romantické, ale nepraktické. Ak nemá nevesta veno, ktoré by dvojicu trochu postavilo na nohy, sú základom ich novej domácnosti dary od priateľov a známych, ktoré nutne potrebujú.
Vo viacerých krajinách po celom svete tento zvyk zahrňuje aj zbierku peňazí od všetkých, ktorí sa zúčastnia svadobnej oslavy. Niekedy sa to praktizuje zábavným spôsobom, napr. bankovky sa pripichujú neveste na šaty, keď tancuje, alebo sa usporadúvajú rôzne hry a súťaže o peniaze.
Všeobecne sa za nevhodné dary pokladajú špicaté alebo ostré predmety, pretože by mohli ublížiť láske a mali by byť prijaté iba výmenou za peniaze. Symbolické dary boli však bežné, napríklad nožnice mali prestrihnúť niť lásky, keby sa z manžela stal neverník.

Cestou do kostola

Samotný deň svadby poverami priamo ovplýva a už iba dostať sa do kostola je riskantné. Ísť do kostola peši je lepšie ako sa viezť, lebo je viac príležitostí všimnúť si cestou zlé znamenia. Aby chránili snúbencov pred tak “nebezpečnou” cestou, obliekajú sa družičky tradične rovnako ako nevesta a družba a usporiadatelia rovnako ako ženích, aby duchov zmiatli. ( Na odvrátenie tohoto “nebezpečenstva” sa používajú rôzne prostriedky ako napr. zrkadlo, rôzne bylinky, kôpor, soľ, zrno, kvety, orechy a iné).
Medzi zlé znamenia na ceste do kostola patrí brav, zajac alebo jašterica, ktoré prebehnú cez cestu. Taktiež pohreb alebo otvorený hrob. Nie je treba zdôrazňovať, že dobrým znamením nie je ani zvuk umieráčika, ktorý vyzváňa za niekomu zosnulú manželku. Stretnúť mníšku alebo mnícha - zrejme tu hrá rolu asociácia -znamená neplodnosť a dobročinnosť, stretnúť chromého veští postihnuté deti.
Nie je však všetko len zlé. Vidieť dúhu, slnečnú žiaru dopadajúcu na nevestu, stretnúť čiernu mačku (alebo bielu, podľa toho, v ktorej krajine sa nachádzate), stretnúť kominára, je naopak dobré znamenie. Stretnutie so slonom sa pokladá za šťastné znamenie - je však väčšinou dosť málo pravdepodobné.

Vychádzajúc z kostola

Po obradoch prichádza oslava. Splnenie všetkých formalít sa obvykle ohlasuje rámusom i spevom. Hudba, kostolné zvony, ohňostroj, trúbenie, sirény a streľba, to všetko pomáha zahnať zlo a prilákať šťastie.
Hádzanie konfiet je prastarý obrad plodnosti, ktorým sa svadobnému páru praje veľa detí a bohatstva. Konfety sa dnes vyrábajú obyčajne z papiera, čo je skôr symbol nezodpovedného plytvania než plodnosti, preto je lepšie používať ekologicky neškodné, biologicky zničiteľné konfety zo žitného škrobu, pšenice, ryže alebo aj orechov. Takéto konfety po skončení obradu ochotne vyzobú aj vtáci.
Vajcia - zrejmý symbol plodnosti, sa hádžu v niektorých európskych krajinách, v Škótsku hádžu do domu novomanželov kotkodákajúcu sliepku.

Oslavuje sa svadba

Tak ako svadobný sprievod je aj svadobná hostina príležitosťou pre rodinu pochváliť sa svojím majetkom. Je ďalším prechodom z jednej životnej etapy do druhej. Tým, že všetci jedia a pijú spoločne, je svadobný pár vítaný do novej spoločenskej skupiny a podľa niektorých tradícií sa sobáš nepovažuje za záväzný, pokiaľ nevesta a ženích spolu nepojedli a nepopili.

S nevestou do postele

Ukladanie nevesty (myslí sa doslova) do postele bývalo všeobecne prijateľnou, verejnou a naskrz bujarou súčasťou svadobných osláv. Zúčastňovala sa ho rodina alebo družičky a družbovia, niekedy aj celá dedina. Občas usporiadal kňaz slávnostnú medzihru a podal novomanželom takzvaný požehnaný nápoj, čo bolo svätené sladené víno.
V svadobnej komnate bol ženích vyzlečený svojimi družbami a nevestu vyzliekali družičky. Dievka, ktorá vytiahla prvý špendlík z nevestiných šiat, sa údajne vydala prvá, ale všetky špendlíky sa museli vytiahnuť a potom zahodiť, ináč postihlo nevestu nešťastie. Keď už boli novomanželia formálne uložení, družičky si sadli na jednu stranu postele a družbovia na druhú, chrbtom k novomanželom. Potom zobrali dievčatá ženíchove pančuchy a družbovia nevestine a súčasne ich hodili cez ramená na manželský pár. Ak jedna z nevestiných pančúch zasiahla ženícha alebo ženíchova nevestu, tak sa osoba, ktorá ju hodila, skoro vydala alebo oženila.
Manželská posteľ nebola v tú noc miestom pokoja. Vedľa postele im ukladali buď nemluvňa alebo im priväzovali kvočku k nohe postele. V niektorých krajinách sa zašívali určité symboly do prikrývok alebo matracov pre šťastie, vernosť a plodnosť. Zvyk novomanželov odobrať sa nepozorovane na neznáme miesto ľúbostných hier ukončil väčšinu starodávnych zvyklostí. Iba rachot plechoviek za odchádzajúcim autom dodnes pripomína, ako tomu bývalo kedysi.

Sukňa či nohavice

Keď je po svadbe, začína súboj pohlaví naozaj. Pre určenie, kto z obidvoch partnerov bude v manželstve mať hlavné slovo existuje nespočetné množstvo povier a rituálov. Tu sú niektoré z nich:
Nevesta prevezme vládu, ak pri oltári vykročí pravou nohou pred ženíchom, ale nevesta, ktorá vykročí z kostola ľavou nohou, bude pod papučou. A ten z nich, kto po svadbe kúpi niečo ako prvý, bude rozhodovať o financiách. Takže dievčatá pozor, postavte jednu družičku ku kostolným dverám a hneď pri odchode si od nej kúpte nejakú maličkosť.
Petržlenu sa darí najlepšie tam, kde vládne manželka, pokiaľ ho sama siala. To isté platí o šalvii a rozmaríne.
Ten z manželov, ktorý v novej domácnosti šliapne prvý na nohu tomu druhému, bude vládnuť (rituál, ktorý môže vyvolať peknú melu hneď na prahu domu).

Perličky

V roku 1990 v sicílskom meste Favera si to 24 ročná učiteľka Francesca Sanfilippová rozmyslela štyri dni pred svadbou a odkázala svojmu snúbencovi, že vstúpi do kláštora a stane sa mníškou, pretože ju do manželstva nútia rodičia. Obidve príbuzenstvá sa strašne pohádali a v prestrelke, ktorá nasledovala, boli dvaja muži zabití a traja ďalší zranení. Revolverový rozchod?

V Bangladéži v roku 1986 dve rodiny vyriešili svoje spory o farmu sobášom trojmesačného dievčatka s jedenásťmesačným chlapčekom. Je to najmladší zaznamenaný sobáš na svete.

V roku 1988 usporiadal Saul Steinberg svojej dcére svadobnú hostinu v Metropolitnom umeleckom múzeu v New Yorku. Stála asi 3 milióny dolárov.

Muhammad, syn šajcha Rašída ibn Sa’íd al - Maktúma, a princezná Saláma sa vzali v Dubaji v máji 1989. Celá záležitosť trvala sedem dní a stála asi 22 miliónov libier.