História svadobných obradov je naozaj pestrá a líši sa v podstate od obce k obci. Je ťažké vybrať nejaké jednotné prvky, ktorými by sa dali charakterizovať sobáše v minulosti. Napriek tomu určité prvky sú spoločné a charakterizujú postup pri oddavkoch.
V minulosti bolo nutné, aby sa ženích išiel pýtať rodičov nevesty, či dajú súhlas k ich svadbe. Ak súhlasili, dohodli sa na termíne oddaviek. Oddavky sa konali vo štvrtok. Po rannej omši išli mladomanželia spolu so svedkami zapísať sa na faru. Potom sa spolu s rodičmi a s krstnými rodičmi zišli v dome nevesty, kde bola pripravená hostina. Ženích zabezpečil víno, domáce mäso a koláče. Po hostine nevesta priniesla tanierik prikrytý bielou šatkou, s rozmarínom a s prsteňom a požiadala “do vínka”. Peniaze sa obyčajne použili na zhotovenie svadobných šiat. Svedkom bol spravidla krstný otec, ak nežil, tak birmovný otec, potom krstná matka alebo strýc.
Po tretej nedeli od konania oddaviek vyhlasoval kňaz v kostole pripravovanú svadbu. Svadby sa podľa možnosti nekonali vo veľkopôstnom období a v advente, ani v čase veľkých cirkevných sviatkov. Najčastejšie sa konali vo fašiangovom období. Svadobné dni boli utorok a streda.
Po tretej ohláške sa svatovia dohodli na vene. Vo všeobecnosti sa veno chápalo ako príspevok oboch rodičov k hospodárskemu zabezpečeniu rodiny, len u bohatých sa veno chápalo ako nevestin podiel. Výbavu tvorili predmety dennej potreby - bielizeň, periny, truhla, stôl, stolička, posteľ (podľa majetnosti).
V minulosti sa usporadúvali obyčajne menšie svadby, na ktoré boli pozvaní len najbližší členovia rodiny a susedia. Boli nimi svadobní otcovia, svadobné mamy, ženích určoval dvoch družbov, nevesta určovala dve družičky. Určite sa pozývali krstní a birmovní rodičia, blízka rodina, strýcovia a tety, zošvagrená rodina, blízki susedia. Spolu okolo 40 ľudí.
Deň pred svadbou prišli k neveste najbližšie priateľky pripravovať péra, ktoré označovali svadobčanov. Pripínala sa rozmarínová vetvička, ženích a družba mali väčšie a previazané bielou stužkou.
Pozývať chodili obaja družbovia, dostali napísaný zoznam svadobčanov, ktorých obchádzali a pozývali tradičným textom. Nevesta pripravila odznak, zväčša paličku označenú stužkami, ktorú si družba zasunul do čižmy. Pozvaní svadobčania sa schádzali u oboch rodín, kde ich pohostili prípitkom. Pred svadbou posielali pozvaní svadobčania do domu nevesty živú sliepku alebo si priniesli k hostine v košoch hotové mäso, koláče a víno, ktoré konzumovali.
V deň konania svadby ženích so svojou svadobnou družinou prišli k domu nevesty, kde pred nimi zamkli dvere. Starší družba musel odpovedať podľa zaužívaného textu pre túto situáciu. Po otvorení sa zvykla priviesť nepravá nevesta. Potom nevesta a ženích odprosili tradičnou formou svojich rodičov, ktorí im prežehnaním dali súhlas k svadbe. Svadobný obrad bol výlučne cirkevný.
Po sobáši nasledoval jednoduchý obed a po jeho skončení sa išlo tancovať do hostinca. Starší svadobčania išli po obede domov (obriadiť statok) a schádzali sa k večeru na svadobnú hostinu. Osobitne sa chodilo pozývať k hostine krstných rodičov. Pri čelnom stole sedel uprostred mladý pár, z ľavej strany ženícha krstní rodičia a svatovia, z pravej strany nevesty družičky a krstní rodičia. Družbovia počas hostiny vysluhovali, každé nové jedlo ohlasovali. Svadobnými jedlami bola slepačia polievka, varené slepačie mäso, chrenová omáčka, bravčové pečené mäso, kapusta v misách, pečienky zo sliepky, na ne trnky (sušené slivky) a štipky (sušené jablká) prikryté bránou (svadobný koláč), neskôr bábovka a béleše (syrové, makové, lekvárové).
Počas hostiny sa vyberalo „do vínka“, čo robila družička. Formou tradičného textu požiadala o finančný príspevok pre nevestu. Vyberalo sa do tanierika, s ktorým chodil družba. Dary odovzdávali mladomanželom iba krstní rodičia ako svedkovia. Nevesta dostala vyšívaný čepiec, ktorý nosila v prvú nedeľu po svadbe a potom na výročné sviatky (Vianoce, Veľká noc, hody), ženích dostával obvykle vyšívanú košeľu ku sviatočnému odevu.
Okolo polnoci vyvádzal nevestu spoza stola starší družba, rozkázal muzike hrať, podal neveste ručník. S družbom spolu zatancovali. Nevesta takto vyviedla ženícha. Krstná matka sňala neveste z hlavy veniec a založila jej čepiec. Potom s nevestou zatancovala a podala ju ženíchovi, ten ďalším svadobčanom, ktorí s ňou tancovali.