Charakteristickým znakom svadobného odevu nevesty bola svadobná parta alebo veniec, pôlka a ťažká súkenná sukňa. Ženícha charakterizovalo svadobné pero, ktoré mal za klobúkom alebo na lajblíku. Neodmysliteľnou súčasťou svadobného odevu nevesty a ženícha boli kožuchy, mentieky, haleny alebo guby. Svadba bola častou príležitosťou na darovanie takejto drahej časti odevu. Chudobní si kožuchy alebo mentieky na svadobný obrad požičiavali. Osobitné označenie mali aj družičky a družbovia, starejší a starejšia. Znakom družbu bola buď ozdobená palička alebo fokoš. Na východnom Slovensku to bola dlhá, obdĺžniková šatka prepásaná cez hruď. V niektorých oblastiach severného Slovenska boli svadobčania z blízkej rodiny ozdobení prepnutými svadobnými uterákmi.
Ľudový odev rozlišoval aj stav jeho nositeľa. Významným znakom na rozlíšenie stavu u žien a dievčat bol účes a spôsob úpravy hlavy. Slobodné dievčatá chodili prostovlasé. Vlasy mali zapletené do jedného alebo dvoch vrkočov, ktoré boli ozdobené stužkami. Na slávnostné príležitosti nosili na hlavách party alebo vence. Vydaté ženy mali vlasy upravené do pevných účesov rôznych tvarov, na ktorých mali založené čepce. Vydatá žena sa nikdy nemohla ukázať na verejnosti s nepokrytou hlavou. Len vydaté ženy nosili na hlavách uviazané veľké šatky. Slobodného mládenca od ženatého muža odlišovalo pierko za klobúkom. Muži chodili vždy s pokrytou hlavou, klobúk sňali len pri prejave úcty a pri jedle.
Účes mužov bol veľmi jednoduchý. Obyčajne nosievali dlhšie vlasy, ktoré siahali takmer po plecia. Mali ich hladko sčesané dozadu, niekedy s pútcom. Krátke účesy začali muži nosiť až po prvej svetovej vojne.

Fokoš - hrubá palica so sekerovitým ostrím, druh valašky
Guba - kabát z hrubého súkna, huňa
Lajblík - krátka vesta, živôtik
Mentieka - krátky ozdobný kožuch, ktorý za feudalizmu nosili príslušníci vyšších vrstiev
Parta - stužkami ozdobený veniec dievčat alebo nevesty
Pôlka - dlhší kus plátna, používaný na rozličné účely (ako prestieradlo, prikrývka hlavy a pod.).